- Sebadôveru možno chápať ako osobné presvedčenie.
- Predstavuje realistickú predstavu o sebe a vlastných schopnostiach.
- Vzniká v ranom detstve a je možné ju rôznymi metódami zvyšovať.
Čo si pod pojmom sebadôvera predstaviť?
Sebadôvera je osobné presvedčenie, ktoré dotyčnému dáva možnosť mať pozitívnu a zároveň realistickú predstavu o sebe samom a svojich schopnostiach.
Ide o jednu z najdôležitejších charakteristík týkajúcich sa vzťahu človeka k sebe, ktorá prechádza všetkými dimenziami nášho „ja“. Na kognitívnej úrovni to sú predstavy človeka o svojich schopnostiach a možnostiach, vďaka ktorým vzniká emocionálne sebahodnotenie, postoj človeka k sebe. Jeho povaha sa následne prejavuje v behaviorálnej oblasti v správaní jedinca. Dostatočná sebadôvera v týchto jednotlivých úrovniach človeka predstavuje realistickú predstavu o vlastných schopnostiach a možnostiach, pozitívne sebahodnotenie a aktívny optimistický prístup k budúcnosti.
A ako vzniká?
Na začiatok je dôležité spomenúť, že nie je vrodená a ani nejde o stabilnú charakteristiku osobnosti. Jej vývoj a zmeny prebiehajú v priebehu celého života. Kľúčovým obdobím pre budovanie sebadôvery a vzťahu k sebe je detstvo. Jedným z hlavných činiteľov s vplyvom na sebadôveru je výchova, teda prístup, ktorý volia najbližšie osoby dieťaťa, a hodnotenie, ktoré od nich dostáva.
Sebadôvera je neustále vystavovaná skúškam v rôznych situáciách, stretnutiach, ale aj pri úspechoch a prehrách. Ako sme už spomínali vyššie, jej základy sa rodia už v prvých rokoch života, preto neskôr pri hľadaní alebo obnovovaní síl dospelý jedinec nevedomky čerpá práve z detstva. Problémy rieši podľa toho, ako v ranom detstve reagoval na ťažšie situácie, a predovšetkým podľa toho, ako svoje prežité chvíle spracovával. Človek sa spravidla vracia k spôsobu, ako sa formoval, uplatňoval a presadzoval v daný ťažký moment.
Výchova a sebadôvera: ako sa ovplyvňujú
V začiatkoch vývoja dieťaťa sú to najmä rodičia, ktorí svojim aktívnym správaním a hodnotením dieťaťa pôsobia na vznik jeho sebadôvery. Základy sebadôvery vzniknuté v ranom detstve ovplyvňujú jej podobu po celý zvyšok života. Pre dieťa je podstatná hlavne preto, aby našlo samo seba a malo sa rado presne také, aké je. Musí mať jasné povedomie o vlastných schopnostiach, ale hlavne musí mať okolo seba okolie, ktoré ho podporí v nachádzaní osobnej identity a pravdy o sebe. Dieťa totiž nie je schopné pochopiť životné spojitosti samo a je preň nevyhnutné spojenie medzi sebadôverou a dôverou v ostatných ľudí.
Deťom, ktoré vyrastali v bezpečnom a láskyplnom rodinnom prostredí sebadôvera nechýba ani v ťažších a vypätých situáciách. Pre budovanie pozitívneho sebahodnotenia a primeranej sebadôvery u detí je teda nevyhnutné kladné (bezpodmienečné) rodičovské prijatie rodičov, prípadne ďalších blízkych osôb, a ich podpora a pomoc pri neľahkom hľadaní vzťahu k sebe.
Primeraná sebadôvera
Primeraná sebadôvera sa vyznačuje mierou sebadôvery, ktorá tvorí základ životnej rovnováhy človeka. Podmienkou na dosiahnutie a naplnenie danej miery je tzv. bezpodmienečné prijatie a hodnotenie zo strany rodičov, ktoré sme spomínali vyššie. S touto problematikou sú uvádzané 3 základné typy hodnotenia a ich dôsledky, ktoré jedinec môže od svojich kľúčových osôb v detstve dostať. Patria medzi ne:
- časté a oprávnené prejavy uznania, podpory a odmeny – utvára sa zdravé sebavedomie.
- nadmerné a nezaslúžené prejavy chvály – vážne otrasy pri strete s nezaujatou realitou, pocity krivdy, stiahnutie do seba a pod.
- nedostatočné či žiadne uznanie a chvála – nízke sebavedomie a ťažkosti sprevádzajúce jedinca po celý jeho život.
Ako spoznať nízke sebavedomie?
Emócie
- Nadmerné pochybnosti voči sebe samému – človek nadmieru a opakovane znevažuje vlastné schopnosti a zručnosti.
- Strach z neúspechu – neustála obava z neúspechu aj v činnostiach, ktoré patria k jeho silným
Správanie
- Pasivita – jedinec sa nevyzýva k žiadnej akcii.
- Časté ospravedlnenia alebo výhovorky – stále vymýšľa, prečo to nejde alebo nemôže.
- Vyhýbanie sa výzvam, zodpovednosti – pokiaľ je to možné, vyhýba sa možnému neúspechu.
Komunikácia
- Malá iniciatíva pri spolupráci – človek sa takmer nezapája.
- Nevyhľadávanie spätnej väzby – jedinca nezaujíma reflexia druhých.
- Vyhýbanie sa zdieľaniu svojich pocitov a obáv
Fyzické prejavy
- Známky nadmernej nervozity (napr. tras rúk, rýchle dýchanie alebo nepokojné pohyby)
- Uzavretá a defenzívna reč tela
4 praktické tipy, ako zvyšovať sebadôveru
Aj keď možno nasledujúce rady a odporúčania budú znieť „jednoducho“, pri ich natrénovaní a zautomatizovaní naozaj môžu uľahčiť a zlepšiť život.
- Spätná väzba: je dôležité ju vyhľadávať, a to aj jej negatívnu formu. Pokiaľ je správne podaná a jedinec ju aktívne prijme, pomôže mu to v nájdení jeho vlastných silných stránok a oblastí, v ktorých má priestor na zlepšenie.
- Stanovenie cieľov: je veľmi užitočné vytyčovať si vlastné ciele (ideálne krátkodobé aj dlhodobé), kedy jedinec po ich úspešnom splnení zažije pocit úspechu, čo mu umožní zažiť si pocit hrdosti nad sebou samým.
- Imaginácia: môže byť veľmi nápomocné, keď si osoba predstaví svoje životné prekážky a nástrahy s úspešným zakončením. To ju môže postupom času doviesť k odbúraniu zbytočného strachu a nervozity z danej situácie a utvrdiť v jej prekonaní.
- Vnútorná reč: je nanajvýš kľúčová, aby k sebe jedinec zakaždým hovoril láskavým a podporujúcim tónom. Výčitky a nadávky ničomu nepomôžu a situáciu nezlepšia.
Čo si z toho odniesť?
Sebadôvera je z veľkej časti tvorená a formovaná v ranom detstve jedinca, preto je nanajvýš dôležité, aby dieťa v tejto životnej etape malo po svojom boku podporujúce a láskavé blízke osoby, ktoré ho budú bezpodmienečne prijímať. To znamená milovať ho aj napriek jeho nedostatkom a vyzdvihovať skôr tie správne a dobré „maličkosti“ na miesto trestania a vyčítania chýb, ktoré robíme všetci.
